12 februára, 2024

Problematika stanovísk Slovenskej informačnej služby (SIS) pre účely pobytových konaní cudzincov nie je v praxi nová. Medzi bezpečnostným záujmom štátu (ochrana utajovaných skutočností) na jednej strane a procesnými právami cudzinca - žiadateľa ako štátneho príslušníka tretej krajiny (ďalej len „žiadateľ), na strane druhej, vzniká pri negatívnom, zamietavom, nesúhlasnom stanovisku SIS  očividný  protiklad. Štát (SIS) nechce prezradiť, prečo nesúhlasí s pobytom žiadateľa v Slovenskej republiky a žiadateľ sa nemá ako brániť voči nesúhlasu SIS, pretože nepozná dôvody takéhoto nesúhlasu.

Až do zverejnenia Nálezu Ústavného súdu SR z 12.12.2018 (PL. ÚS 8/2016) v Zbierke zákonov, malo príslušné oddelenie cudzineckej polície možnosť pri zamietavom rozhodnutí uviesť vo vybraných prípadoch v odôvodnení svojho rozhodnutia len skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.

Išlo o výnimku zo všeobecného pravidla, podľa ktorého musí správny orgán v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žiadateľ sa tak prakticky ani v časti rozhodnutia, ktorá mu má s konečnou platnosťou presvedčivo vysvetliť  rozhodujúce okolnosti o jeho žiadosti – teda z odôvodnenia rozhodnutia - nedozvedel, na základe čoho predstavuje hrozbu pre štát a bolo tak pre neho prakticky nemožné, sa voči takémuto záveru brániť, procesne mu oponovať.

Predmetná právna úprava neprešla testom ústavnosti, keďže síce sledovala legitímny záujem – bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky a záujem na utajenosti spravodajských a operatívnych informácií, ale na druhej strane stál rovnako významný a legitímny záujem, záujem na základných procesných právach dotknutých osôb.

Ústavný súd SR už v spomínanom náleze PL. ÚS 8/2016 v roku 2018 dospel k záveru, že príslušný orgán musí mať zákonom uloženú povinnosť oznámiť dotknutej osobe aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti (ďalej len „podstata dôvodov“), ktoré majú tvoriť základ rozhodnutia. Ústavný súd nevyžadoval, aby žiadateľovi boli oznámené presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutia (bezpečnostný záujem), ale aspoň podstata dôvodov, aby sa žiadateľ mohol účinne brániť (ochrana procesných práv).

Z praxe je však známe, že SIS neposkytuje cudzineckej polícií ani len podstatu dôvodov, pre ktoré považuje cudzinca za bezpečnostnú hrozbu. Cudzinecká polícia tak nemá možnosť vyhodnotiť dôvodnosť podozrenia, pre ktoré má žiadateľ predstavovať hrozbu pre štát. Cudzineckej polícií je tak znemožnené skúmať dôvody alebo aspoň ich podstatu a  predložiť túto okolnosť žiadateľovi na vyjadrenie.  Preto nie je výnimočná situácia, že cudzinecká polícia žiadateľovi nesprístupní ani len podstatu dôvodov a rozhodne o zamietnutí žiadosti v súlade s názorom SIS, čo je následne možné úspešne namietať v správnom súdnom konaní.

Do vývoja cudzineckého práva na Slovensku zasahuje aj aktuálny nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 17/2022, ktorý bol zverejnený dňa 09.02.2024. S účinnosťou od 01.05.2018 bola prijatá právna úprava, ako uvádza Ústavný súd SR, nijako neodôvodnená (ods. 49 nálezu PL. ÚS 17/2022), ktorá zaviedla „nový druh“ stanoviska SIS - stanovisko, ktoré obsahuje iba nesúhlas s udelením pobytu (pozor, bez potreby jeho odôvodnenia). Takéto nesúhlasné stanovisko SIS bolo samo o sebe zákonným dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu cudzinca (§ 48 ods. 2 písm. h) zákona o pobyte cudzincov) či prechodného pobytu cudzinca a obnovenia prechodného pobytu (§ 33 ods. 6 písm. o) zákona o pobyte cudzincov).

Vzhľadom na obsah predchádzajúceho nálezu PL. ÚS 8/2016 bolo možné očakávať, že testom ústavnosti neprejdú ani spomenuté ustanovenia umožňujúce SIS prakticky rozhodovať o zamietnutí žiadosti cudzincov o prechodný či trvalý pobyt bez akéhokoľvek zdôvodnenia.

Tak sa aj stalo, keďže Ústavný súd SR v písomnom vyhotovení nálezu PL. ÚS 17/2022 zverejnenom dňa 09.02.2024 zopakoval, že pre „zachovanie ústavnej súladnosti by sa relevantné skutočnosti mali v nevyhnutnom rozsahu sprístupniť aj žiadateľovi prostredníctvom predmetného stanoviska Slovenskej informačnej služby, resp. Vojenského spravodajstva, t. j. aspoň s podstatou dôvodov týkajúcej sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutí podľa napadnutej právnej úpravy...“ (ods. 70 tohto nálezu), keďže obmedzenie základného práva (ochrana procesných práv) nemôže sledovať maximalizáciu jednej ústavnej hodnoty (bezpečnostný záujem) na úplný úkor inej relevantnej ústavnej hodnoty (ochrana procesných práv) (ods. 71).

Ústavný súd SR napadnutej právnej úprave vytkol aj to, že fakticky odnímala rozhodovanie o žiadosti žiadateľa z právomoci na to zákonom určeného správneho orgánu (cudzineckej polície) a prenáša ho na spravodajské služby, keďže dôvody nesúhlasu SIS neboli pre cudzineckú políciu rozhodujúce, rozhodujúcou bolo nesúhlasné stanovisko SIS (ods. 79).

Príslušné oddelenia cudzineckej polície sú síce naďalej povinné vyžiadať si stanovisko SIS a Vojenského spravodajstva, avšak bude na nich, aby posúdili relevantné aplikačné kritérium „dôvodnosť podozrenia, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie“ autonómne, teda bez viazanosti stanoviskom Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva (ods. 101).

Považujeme za potrebné zopakovať, že posúdenie dôvodnosti podozrenia príslušným oddelením cudzineckej polície, vychádzajúc z podstaty dôvodov a prípadného vyjadrenia k podstate dôvodov od žiadateľa (nevyhnutné právo žiadateľa pre zákonnosť procesu), musí zodpovedať preskúmateľnej správnej úvahe uvedenej v odôvodnení každého rozhodnutia o danej žiadosti v prípade existencie negatívneho stanoviska SIS.