31 mája, 2023

Ochrana práv spotrebiteľa so sebou v praxi prináša viaceré otázky, pričom jednou z tých podstatných je posúdenie toho, či strana stojaca na strane odberateľa je alebo nie je spotrebiteľom – osobitne ak takáto osoba disponuje živnostenským oprávnením. Skúmať túto problematiku je významné najmä v prípade, že sa vzťahy „pokazia“ a kupujúci má záujem odstúpiť od zmluvy. Následky odstúpenia posúdeného podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 623 ods. 1) alebo Obchodného zákonníka (§ 436 a § 438) v režime podstatných a nepodstatných vád sa totiž výrazne líšia.

Ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 ods. 4) v súčasnom znení definujú spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá nekoná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zákonná úprava teda zo spotrebiteľských zmlúv nevylučuje podnikateľov – fyzické osoby, avšak dôležité je zistiť cieľ predmetnej zmluvy, a to, či sa ňou uspokojujú potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej osoby na jednej strane, alebo súkromné potreby danej osoby na druhej strane (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-464/01 Johann Gruber proti BayWa AG). Ak sa teda predmet zmluvy nespája s obchodmi, podnikaním či povolaním dotknutého podnikateľa – fyzickej osoby, možno takúto fyzickú osobu považovať za spotrebiteľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-110/14 Horatio Ovidiu Costea proti Sc Volksbank Romania SA). Úvaha za týmto záverom spočíva v tom, že ak by samotný status podnikateľa vylučoval ochranu spotrebiteľa, nemohla by takáto osoba zabezpečovať žiadne tovary či služby slúžiace jej vlastným potrebám alebo potrebám členov jej domácnosti. Je preto porušením práva na spravodlivý proces, ak sa ustanovenia na ochranu spotrebiteľa vo vzťahoch podriadených režimu Obchodného zákonníka neaplikujú, lebo hoci v nich síce vystupuje podnikateľ – fyzická osoba, avšak ako podnikateľ sa táto osoba v danom vzťahu nespráva (nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 1930/11). To znamená, že každý podnikateľ – fyzická osoba, konajúci mimo rámca samostatného výkonu svojej podnikateľskej činnosti, môže byť spotrebiteľom (rozsudok NS ČR, sp. zn. 25 Cdo/3497/2021).

V praxi môžu nastať prípady, keď osoba kupujúceho je v kúpnej zmluve označená identifikačným číslom (IČO), príp. číslom živnostenského oprávnenia. Vystupuje takáto osoba v danom právnom vzťahu ako podnikateľ alebo spotrebiteľ?

Súdna prax ponúkla nasledovné nástroje a východiská, ako predmetnú otázku vyriešiť:

• dôkazné bremeno preukázania nespotrebiteľského charakteru zmluvy znáša veriteľ (predávajúci, dodávateľ a pod.),

• nespotrebiteľský charakter zmluvy musí veriteľ preukázať bezpečne, teda spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti,

• za spôsob nevzbudzujúci pochybnosť sa nepovažuje všeobecný údaj o uzatvorení zmluvy na podnikateľské účely (bez uvedenia konkrétneho účelu a súvisu s podnikaním) alebo označenie prostredníctvom IČO či miestom podnikania, t.j. i v prípade uvedenia IČO či miesta podnikania nemožno zmluvu bez ďalšieho považovať za nespotrebiteľskú,

• fakticky je irelevantné, keď predávajúci označí fyzickú osobu prostredníctvom IČO, pretože (i) prednosť má posúdenie účelu zmluvy, (ii) samotné IČO nedáva odpoveď na otázku, ako konkrétne daná zmluva súvisí s podnikaním kupujúceho a (iii) označenie kupujúceho v zmluve je spravodlivé vykladať v prospech kupujúceho, ktorý text tejto zmluvy vopred nevyhotovil,

• je preto v záujme veriteľa, aby pri uzatváraní zmluvy, ktorá nemá byť považovaná za spotrebiteľskú zmluvu, špecifikoval účel uzatvorenia zmluvy tak, aby bol jasný a zrozumiteľný,

• pri preukazovaní (ne)spotrebiteľského charakteru majú svoje miesto dôkazy súvisiace s konaním kupujúceho jednak pri uzatváraní zmluvy a jednak pri plnení zmluvy (význam preto má aj komunikácia medzi zmluvnými stranami, ktorá predchádzala uzatvoreniu zmluvy, ako aj všetko, čo predávajúci zisťoval o účele kúpy, priebeh samotného procesu vyplnenia, vytlačenia podpísania zmluvy, rozsah informácií, ktorými predávajúci disponoval pri uzatváraní zmluvy, a ako tieto informácie predávajúci ďalej použil, ako kupujúci naložil s kúpenou vecou, najmä či ju zahrnul do obchodného majetku a pod.),

• hoci dôkazné bremeno ťaží veriteľa, nič nebráni kupujúcemu, aby preukazoval spotrebiteľský účel zmluvy,

• ak veriteľ nepreukáže, že zmluvné plnenie poskytol na podnikateľský účel kupujúceho a v konaní sú pochybnosti o obsahu zmluvy, t.j. veriteľ neunesie svoje dôkazné bremeno, kupujúci ako podnikateľ – fyzická osoba bude považovať za spotrebiteľa s nárokom na spotrebiteľskú ochranu.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva nutnosť obozretnej prípravy zmluvy na strane veriteľa (predávajúceho, dodávateľa a pod.), ako aj znalosti čo najširšieho diapazónu informácií o osobe kupujúceho, ak týmto kupujúcim je podnikateľ – fyzická osoba. V prípade hroziaceho či už prebiehajúceho súdneho sporu je ďalej dôležité byť si vedomý vyššie uvedených povinností a s ohľadom na ne v súdnom konaní postupovať.